Karate je okinawské bojové umenie, ktoré učí človeka schopnosti bojovať bez zbrane. Pôvod sa odvádza od čínského Chuan-Fa z kláštora Shaolin. Intenzívne diplomatické, kultúrne a obchodné styky Okinawy s Čínou spôsobili, že do domáceho bojového systému prenikol vplyv čínskych bojových umení, charakterizovaných jemnými a kruhovými technikami. Ich spojením vznikol veľmi účinný sebaobranný systém,ktorému sa v niektorých oblastiach ostrova hovorilo Tode a v iných oblastiach Okinawa Te.

V roku 1609 obsadil Okinawu japonský klan Satsuma. Nakoľko členovia klanu ničili obydlia a terorizovali obyvateľstvo, stretli sa s nevôľou ostrovanov. Napriek tomu mali veľkú výhodu - mali zbrane a na ostrove bolo nosenie zbraní zakazáne. Táto situácia sa odzrkadlila aj na cvičení vtedajšieho Tode. Cvičenia prebiehali v noci za veľkého utajenia. Techniky sa predávali len v ústnom podaní. Toto trvalo až do roku 1872 kedy vláda klanu Satsuma skončila. Počas týchto rokov sa na ostrove vyvinulo viac štýlov, ktoré sa od seba odlišovali prevedením techník, dôrazom na dýchanie alebo inými detailami.

Medzi najvýznamnejšie a dnes najznámejšie štýly sa radia tieto: Goju-ryu, Shito-ryu, Wado-ryu, Shotokan-ryu. Najvýznamnejšími majstrami okinawského Te boli:Sokon Matsumura (1828 - 1898, Shuri Te), Kosaku Matsumora (1829 - 1898, Tomari Te), Kanryo Higaonna (1853 - 1916, Naha Te) a Anko Itosu (1830/31/32 ? - 1916, Shuri Te). Títo majstri mali mnoho žiakov, avšak do dejín sa najviac zapísali traja z nich. Boli to : Gichin Funakoshi (1868 - 1957, zakladateľ Shotokan ryu); Kenwa Mabuni (1888 - 1952, zakladateľ Shito ryu); Choyun Miyagi (1887 - 1953, zakladateľ Goju ryu).

 
Kanryo Higaonna

Narodil sa v dedine Nishimura v provincii Naha 10.marca 1853. Už od malička sa zaujímal o bojové umenia. S cvičením Tode začal pod vedením majstra Aragaki Seisho (1840 - 1918) pravdepodobne v r. 1867 (rok, ked sensei Aragaki demonštroval Te v meste Shuri), u ktorého zostal tri roky. V r. 1870 odišiel Aragaki sensei do Beijingu v Číne pracovať ako prekladateľ. Na svojho študenta však nezabudol a predstavil ho majstrovi Kojo Taitei (1837 - 1917). Kojo vyučoval Kanrya dva rôzne štýly. To bolo dôvodom, že sa mladý Kanryo po dvoch rokoch rozhodol odísť študovať do Číny bližšie k zdroju svojho pôvodného Aragakiho štýlu. Opustil Okinawu v marci 1873 a prišiel do mesta Fuzhou v provincii Fukien. Po štyroch rokoch cvičenia u rôznych majstrov bol predstavený učiteľovi Ryu Ryuko. Po dlhšej skušobnej dobe ho učiteľ prijal za osobného žiaka.V štúdiu vytrval plných 15 rokov a po uplynutí tejto doby sa vrátil späť na Okinawu do mesta Naha, kde si otvoril dojo a začal vyučovať. Stal sa takým známym, že Naha Te sa začalo nazývať Higaonnovým štýlom. Hovorí sa, že majster Higaonna nechal svojich žiakov študovať kata Sanchin 3 až 4 roky, že v bojovom postoji Shiko dachi musel každý vydržať až hodinu. Dôvodom bolo, že sensei trval na tom, aby jeho žiaci získali v prvých rokoch cvičenia dobrú fyzickú kondíciu. Bol aj prvým majstrom, ktorý zaviedol skupinové vyučovanie (dovtedy bolo obvyklou metodou súkromné vyučovanie). Sensei Higaonna zomrel v oktobri 1916, v rovnakom roku ako jeho blízky priateľ Anko Itosu zvaný tiež Yasutsune. Jeho najlepšími žiakmi boli : Choyun Miyagi, Shiroma Koki a Kyoda Kohatsu (1887 - 1968).

 
Choyun Miyagi

Narodil sa 25.apríla 1888 v Naha. Jeho rodina patrila k nižšej šľachtickej triede, bola však jednou z najzámožnejších v meste.Vlastnili dve obchodné lode a zaoberali sa dovozom liekov z Číny. Ako jedenásťročného ho matka doviedla k majstrovi Ryuko Aragaki, ktorý bol jeho prvým učiteľom. Keď dosiahol Miyagi 14 rokov majster Aragaki ho predstavil Kanryo Higaonnovi. Miyagi cvičil pod vedením majstra Higaonnu 15 rokov, až do jeho smrti v oktobri 1916.

Prvýkrát sa predstavil na Okinawe niekoľkými predstaveniami, ktoré vyvolali rozruch na verejnosti. Považoval za dôležité organizovať okinawské karate a už v r. 1925 predpovedal tomuto umeniu celosvetové šírenie. V roku 1930 predvádzal najstarší Miyagiho žiak menom Shinzato Jinan (1901 - 1945) kata pri príležitosti korunovácie cisára Hirohita v Japonsku. Shinzata sa nakoniec jeden majster Budo spýtal, k akej škole bojových umení patrí. Na túto otázku však nevedel odpovedať, pretože v tej dobe sa ešte stále štýly rozlišovali len podľa provincie, kde sa cvičili. Keď to po návrate na Okinawu oznámil svojmu učiteľovi Miyagi senseiovi, ten sa rozhodol, že svoj štýl pomenuje podľa vedúcej línie čínskeho kempa. Tak vznikol názov Goju ryu (Go=tvrdý, Ju=jemný, ryu=škola,smer,štýl). V r.1933 bol Miyagiho štýl oficiálne zapísaný a zaregistrovaný v inštitúcii Dai Nippon Butokukai (Celojaponská organizácia bojových umení).

V r.1934 bol vymenovaný do funkcie vedúceho pobočky Butokukai na Okinawe. V nasledujúcich rokoch použil Miyagi významnú časť majetku na to, aby mohol cestovať po svete a prehĺbiť svoje štúdium bojových umení. V r.1936 odišiel do Číny, kde študoval v jednom chráme zenbudhizmus a čínske bojové umenie Pa kua. Na pozvanie Gogena Yamaguchiho sa zdržal dlhší čas aj v Japonsku. Až v r.1940 dokončil sensei systém svojho učenia úplne a uzavrel tým vývoj Goju ryu ako samostatného štýlu. Po 2.sv. vojne sa stal riaditeľom Okinawa Civil Association of Physical Education a vyučoval na policajnej škole. V tom istom roku založil Dojo vedľa svojho domu v Tsuboya-cho.

Miyagi sensei zomrel na infarkt dňa 8. oktobra 1953. Jeho najvýznamnejšími žiakmi boli: Seiko Higa (1898-1966), Meitoku Yagi (1912-2003) a Eichi Miyazato (1922-1999).

 

História Karate na Slovensku

História športového karate sa začala písať v r.1922, kedy Gichin Funakoshi začal s výukou v Japonsku. Karate sa veľmi rýchlo rozšírilo do celej krajiny a získalo popularitu. Rovnakou rýchlosťou sa začalo šíriť aj do celého sveta. Obrovské množstvo nových cvičencov z rôznych kútov sveta bolo pre Funakoshiho impulzom k tomu, aby zaviedol istú formu súboja, najprv na cvičení a neskôr v samostatných turnajoch. Súboje sa stretli s dobrou odozvou a tak v r. 1955 založil Funakoshi Japonskú asociáciu karate (JKA). O 3 roky neskôr bola uznaná ministerstvom školstva ešte v ten istý rok usporiadala JKA prvé Celo japonské majstrovstvá v karate.

Na Slovensko sa karate oficiálne dostalo v r.1971, ale boli tu jednotlivci, ktorí karate cvičili už pred týmto rokom (Vladimír Kopinič, František Šebej,). Svojou aktivitou dosiahli, že na Slovensko prišiel sensei Takeji Ogawa, čo bolo pre Slovákov silným impulzom a už v r.1972 vznikol prvý karate klub Slávia Ekonóm (dnes ŠK Ekonóm Bratislava). V r.1972 sa konali aj historicky prvé Majstrovstvá Slovenska v karate (víťazom sa stal Vladimír Kopinič). Karate sa u nás okamžite stalo populárnym športom a začali vznikať ďalšie kluby a organizovať sa súťaže (druhým najúspešnejším klubom je Slovšport Trnava, vznikol v r.1979 - zakladateľ Tibor Mikuš). Slovenskí karatisti pod vedením senseia T. Ogawu dokázali svoju kvalitu nielen na domácich súťažiach, ale aj na medzinárodných podujatiach a svojimi schopnosťami si získali rešpekt aj v zahraničí.

 

 

 

Kontakt

Sport centrum Senec Kollárova 2, 903 01 Senec +421 908 773 015 fhorvath21@gmail.com